Spomienky, ktoré si nesieme celý život.
Spomienky, ktoré si nesieme celý život. Každý z nás má miesto, na ktoré sa rád vracia v spomienkach. Pre mňa je to moja detská izba v Podunajských Biskupiciach. Tu som sa hrával, tu som sa učil, tu som začínal snívať o tom, čo raz bude. A keď sa spoza okna ozval džavot detí zo športoviska, nebolo treba dlho premýšľať , utekal som za kamarátmi. 50 rokov som mal z tohto miesta jeden z najkrajších výhľadov v Podunajských Biskupiciach. Výhľad na miesto plné detí, pohybu, smiechu a života. Dnes sa poďte so mnou pozrieť, čo vidím z toho istého miesta. Rozostavané budovy. Žeriavy. Konštrukcie. A najmä , prázdno. Chcem, aby sa naše Biskupice rozvíjali. Ale tak, aby v nich zostal život, deti, šport, susedstvo a miesta, na ktoré budeme raz spomínať s rovnakou láskou, ako spomínam ja na svoje detstvo. Pretože mesto nie je len to, čo postavíme. Mesto je najmä to, ako sa v ňom cítime.
Zobraziť pôvodný príspevok na Facebooku a zapojiť sa do diskusie ↗